Gabriel Hernán Méndez (Honduras(1994) je 30-ročný seminarista zo San Pedro Sula v Hondurase, ktorý patrí do diecézy Santa María de las Gracias a sníva o tom, že pomôže mladým ľuďom v Hondurase zanechať násilie gangov. V súčasnosti študuje tretí ročník teológie na Navarrskej univerzite a žije v Medzinárodný seminár Bidasoa.
Hoci jeho rodina nebola nábožensky založená, rozhodujúci bol vplyv jeho starej mamy, ktorá ho naučila modliť sa. Ako tínedžer sa však od viery vzdiali a prestal chodiť na omšu, pretože ho od Cirkvi vzďaľovali neustále zmeny bydliska a mladícke záujmy. Napriek tomu cítil vnútornú príťažlivosť k viere, ktorá nikdy nevymizla.
"Ako tínedžer som sa úplne dištancoval od Cirkvi a všetkého, čo súviselo s náboženstvom. Bolo to najmä kvôli pracovným povinnostiam mojich rodičov, čo znamenalo, že sme sa museli často sťahovať, čo mi znemožňovalo mať stále miesto, kde by som mohol navštevovať svätú omšu. Aj vzhľadom na môj vek ma zaujímali iné veci. V hĺbke duše ma však vždy priťahovali veci Cirkvi," rozpráva Gabriel.
Po rokoch ho jedna mníška pozvala na katechézu, aby prijal sviatosť birmovania. Gabriel súhlasil, spočiatku ho motivovala prítomnosť spolužiaka, ktorého mal rád, ale časom sa začal zapájať do cirkevných aktivít. Po prijatí sviatosti sa ho biskup opýtal, ako bude slúžiť chudobnej Cirkvi, ako je tá v Hondurase, pričom tieto slová v ňom hlboko zarezonovali.
Jeden seminarista, dnes už kňaz, ho pozval na stretnutia zamerané na rozlišovanie povolania pre mladých maturantov, ktorí chceli objaviť svoje povolanie. Koncom roka 2013 bol Gabriel prijatý do veľkého seminára Nuestra Señora de Suyapa v Tegucigalpe, kde v roku 2014 vo veku 19 rokov začal formáciu, hoci bez podpory rodiny.
"Bola to pre mňa nová skúsenosť, pretože som odišiel bez podpory rodiny, ktorá nepraktizovala vieru a nechápala moje rozhodnutie vstúpiť do seminára," hovorí.
Po skončení filozofie (2017) ho rôzne okolnosti viedli k prerušeniu kňazskej prípravy a návratu domov. Začal pracovať v skupine spoločností venujúcich sa obchodu, čo pre neho predstavovalo novú výzvu, keďže sa musel prispôsobiť inému životnému štýlu a pracovnému prostrediu.
"Tu musím spomenúť osobu, ktorú mi Boh postavil do cesty: Magdalénu Méndezovú, majiteľku skupiny spoločností. Dôverovala mi a dala mi prácu, hoci som nemal žiadne skúsenosti," hovorí Gabriel.
Postupom času sa v spoločnosti vypracoval a jedného dňa mu ponúkli pozíciu generálneho riaditeľa a právneho zástupcu spoločnosti. Jeho pracovná a finančná situácia sa vyvíjala veľmi dobre; dosiahol veľa vecí, o ktorých sa mu ani nesnívalo. Napriek všetkému sa mu však v hlave stále ozývala myšlienka stať sa kňazom: "vo mne bolo akési prázdno," vyznáva sa tento mladý muž z Hondurasu.
Počas celého tohto obdobia udržiaval komunikáciu so svojím duchovným vodcom. Neskôr bol vymenovaný za biskupa novej diecézy v Hondurase a pozval ho na skúsenosť do farnosti vo svojej diecéze, aby mu pomohol v procese rozlišovania.
"V januári 2023 som dal výpoveď a presťahoval som sa do svätyne San Matías Apóstol v La Campa, Lempira (Honduras), kde ma sprevádzal otec Rubén Gómez. Keď som tam bol, naskytla sa mi príležitosť prísť do Španielska do medzinárodného seminára, do seminára v Bidasoa. Biskup mi urobil ponuku, ktorú som prijal, a v auguste 2023 som prišiel do Pamplony, kde som pokračoval vo formácii a štúdiu s cieľom prijať kňazskú vysviacku."
Počas celého tohto obdobia sa Gabriel neprestával modliť a pýtať sa Boha, čo chce pre svoj život. "Vyrastal som medzi marasmi a gangmi. Honduras je krajina s množstvom násilia, kde sa mladí chlapci pridávajú k násilníckym gangom. Niektorí z týchto mladých ľudí ma videli v blízkosti Cirkvi a prišli sa so mnou porozprávať. Aby som týchto mladých ľudí sprevádzal, pomyslel som si: Verím, že Boh si odo mňa žiada, aby som sa stal kňazom. Na základe môjho životného príkladu možno môžem týchto mladých ľudí potiahnuť k inému spôsobu života a pomôcť im objaviť, že gangy nie sú jediným východiskom," rozpráva s dojatím.
Je smutný, keď si pomyslí, že niektorí z jeho spolužiakov nedokončili strednú školu, pretože vstúpili do násilného sveta gangov. "Moje mesto, San Pedro Sula, je poznačené gangmi a maras a mnohí mladí ľudia nevidia iné východisko, ako tam ísť, pretože túto skupinu vnímajú ako rodinu, ktorú doma nenašli. Trpia citovou depriváciou a rodinnou prázdnotou," lamentuje.
Gabriel túži byť angažovaným kňazom, predovšetkým v duchovnej oblasti, evanjelizovať a odovzdávať Božiu lásku všetkým týmto mladým ľuďom. A po druhé, podporou vytvárania resocializačných centier: "Keď sa mladý človek pridá ku gangu, nesmie odísť. Preto je dôležité vytvoriť tieto centrá, ktoré by prijali deti skôr, ako vstúpia do týchto organizácií, aby ich naučili remeslám, ktoré zamestnajú ich myseľ".
V tejto misii, Gabriel je vďačný za prácu Cirkvi, ktorá má centrá a rehoľné kongregácie, ktoré sa venujú práci s mladými ľuďmi v sociálnom ohrození. Prácu však komplikuje skutočnosť, že pre mnohých z týchto mladých ľudí predstavujú gangy jediné schodné východisko. Okrem toho vláda prejavuje veľký nezáujem o riešenie tohto problému.
Ďalším problémom v Hondurase je vplyv siekt.Dnes už katolíci v krajine, ktorá bola tradične katolícka, netvoria väčšinu. Mladých ľudí viac priťahujú tieto sekty, pretože v štvrtiach je na každej ulici jedna, zatiaľ čo katolícke kostoly sú zriedkavé, len jeden na štvrť. Okrem toho, kňaz často nemôže prísť ani raz za mesiacJe mu ľúto, že musí navštevovať ďalších 50 chrámov," hovorí.
Touto veľkou výzvou Gabriel prosí o modlitby všetkých dobrodincov a priateľov Nadácia CARF aby sa stal dobrým kňazom: prvá vec, ktorú si my kňazi musíme ujasniť, je posolstvo evanjelia. a ako ju odovzdávať ďalej, hlásať Ježiša Krista bez toho, aby sme sa nechali ovplyvniť ideológiami, ktoré útočia na spoločnosť. Naopak, musí pôsobiť ako pastier a hľadať stratené ovce, ktorým často nemá kto ukázať cestu.
Okrem toho, podľa Gabriela, kňaz 21. storočia musí pamätať na to, že hlása Krista, a nie seba. "S nárastom sociálnych médií hrozí, že Kristus bude odsunutý na vedľajšiu koľaj a do popredia sa dostane kazateľ.. Preto je nevyhnutné, aby sa kňaz intelektuálne pripravil na vydávanie svedectva o našej viere, a to nielen modlitbou, ale aj výrečnosťou svojho učenia, slovom i skutkom".
Pri všetkej tejto práci je vďačný nadácii CARF za podporu, ktorú dostáva na ďalšie a lepšie vzdelávanie. "Dobre vyškolení kňazi sú potrební, pretože v tomto svete s toľkou ideológiou musíme zdôvodňovať našu vieru, položiť základy novej evanjelizácie a prispieť tak k novej obrode Cirkvi."
Gabriel je veľmi vďačný všetkým dobrodincom Nadácia CARF a Asociácia pre humanistické štúdieModlím sa za vás a som vám veľmi vďačný, pretože bez vašej pomoci by nebolo možné dokončiť moje teologické vzdelanie na Navarrskej univerzite." Gabrielovým cieľom je, aby sa mohol veľmi dobre vzdelávať, aby sa mohol vrátiť do svojej diecézy a pomôcť pri formácii budúcich kňazských povolaní vo svojej krajine.
Marta Santínnovinár špecializujúci sa na náboženstvo.
