Na vstupnom portiku do Veľká noc. Smútočný piatok predstavuje hlbokú duchovnú predsieň, ktorá nás pozýva k rozjímaniu o tichom a láskyplnom utrpení našej matky, ktorá Panna Mária. Tento deň, ktorý sa slávi v piatok pred Kvetnou nedeľou, sa stáva príležitosťou priblížiť sa k srdcu matky, ktorá sprevádza krížovú cestu svojho Syna. V mnohých farnostiach je krížová cesta nahradená Via Matrix, ktorá kontempluje Máriino utrpenie.
Tzv. Sedem bolestí Panny Márie sú stáročia starou pobožnosťou, ktorá vyzýva k rozjímaniu o najbolestnejších chvíľach Márie s Ježišom. Prostredníctvom tejto meditácie veriaci nachádzajú most, ktorý spája ich vlastné utrpenie s kresťanskou nádejou.
Keď Mária predstavuje Ježiša v chráme, Simeon jej oznamuje, že "jeho dušu prenikne meč". Tento prvý smútok otvára Máriino srdce pre neistú budúcnosť plnú skúšok, v ktorej je všetko v nej Viera a Nádej v jej Syna, ako to bolo v jej prvom veľkom áno pri Vtelení.
Učiteľ charity. Spomeňte si na scénu predstavenia Ježiša v chráme. Starec Simeon "povedal Márii, jeho Matke: "Hľa, toto dieťa je určené na záhubu a vzkriesenie mnohých v Izraeli a na to, aby sa stalo terčom protivenstva, ktoré bude pre teba mečom, ktorý prenikne tvoju vlastnú dušu, aby sa odhalili myšlienky skryté v srdciach mnohých". Vďaka Máriinej nesmiernej láske k ľudstvu sa v nej uskutočňuje Kristov výrok: "Nikto nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov".
Uprostred Veľkého týždňa nám tento úryvok pripomína, že viera neznamená vždy istotu, ale dôveru uprostred temnoty.
Mária a Jozef musia utiecť do Egypta, aby ochránili dieťa Ježiša pred hrozbou Herodesa. Táto scéna nám hovorí o bolesti z nestability, z opustenia vlastnej krajiny a zo strachu o život dieťaťa. Panna Mária sa stáva obrazom všetkých matiek, ktoré musia pre lásku všetko opustiť.
Po jeho odchode sa Jozefovi vo sne zjavil Pánov anjel a povedal mu: "Vstaň, vezmi dieťa i jeho matku a utekaj do Egypta; zostaň tam, kým ti nepoviem, lebo Herodes bude hľadať dieťa a zahubí ho. Vstal teda, v noci vzal dieťa a jeho matku a odišiel do Egypta. Zostal tam až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo to, čo Pán ohlásil prostredníctvom proroka, keď povedal: "Z Egypta som povolal svojho syna" (Mt 2, 13 - 15).
Mária spolupracovala so svojou láskou, aby sa veriaci mohli narodiť v Cirkvi, ako členovia tej Hlavy, ktorej je v skutočnosti matkou podľa tela. Ako Matka učí; a tiež ako Matka jej lekcie nie sú hlučné. Je potrebné mať v duši základ zjemnenia, nádych jemnosti, aby sme pochopili, čo nám ona prejavuje viac ako sľubmi, skutkami.
Mária a Jozef tri dni hľadajú Ježiša, ktorý zostal v chráme. Úzkosť zo straty a bezmocnosť tvárou v tvár tomu, čomu nerozumieme, sú ľudské emócie, ktoré sme všetci zažili. Panna Mária ich prijíma s vierou a pokorou.
Evanjelium svätej omše nám pripomenulo dojímavú scénu Ježiša, ktorý zostáva v Jeruzaleme a učí v chráme. Mária a Jozef prešli celú cestu a pýtali sa príbuzných a známych. Keď ho však nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho. "Božia Matka, ktorá horlivo hľadala svojho syna, strateného nie jej vinou, ktorá zažila najväčšiu radosť, keď ho našla, nám pomôže, aby sme sa vrátili po svojich stopách, aby sme napravili, čo je potrebné, keď pre svoju ľahkovážnosť alebo hriechy nedokážeme rozoznať Krista. Dosiahneme tak radosť, že ho môžeme opäť objať a povedať mu, že ho už viac nestratíme (Priatelia Boha, 278).
Na ceste Via Dolorosa sa Mária stretáva so svojím Synom, ktorý nesie kríž. Nemôže zastaviť utrpenie, ale je pri ňom. Táto scéna, taká reprezentatívna v procesiách Veľkého týždňa, nám hovorí o hodnote prítomnosti, o tom, že musíme byť s trpiacimi, aj keď nemôžeme zmeniť ich osud.
Sotva Ježiš vstal z prvého pádu, stretáva na ceste, ktorou prechádza, svoju Matku.
Mária sa s nesmiernou láskou pozerá na Ježiša a Ježiš sa pozerá na svoju Matku; ich oči sa stretávajú a každé srdce vlieva svoj vlastný smútok do toho druhého. Máriina duša je zaplavená horkosťou, horkosťou Ježiša Krista.
Ty, ktorý ideš okolo na ceste, pozri sa, či je tu nejaký smútok, ktorý by sa vyrovnal môjmu (Lam I, 12).
Ale nikto si to nevšimne, nikto si to nevšimne, iba Ježiš.
Naplnilo sa Simeonovo proroctvo: tvoju dušu prenikne meč (Lk II,35).
V temnej samote utrpenia Panna Mária ponúka svojmu Synovi balzam nehy, zjednotenia, vernosti; áno Božej vôli.
Ruka v ruke s Máriou chceme aj my utešovať Ježiša, ktorý vždy a vo všetkom prijíma vôľu svojho Otca, nášho Otca.
Len tak okúsime sladkosť Kristovho kríža, objíme ho silou lásky a ponesieme ho víťazne po všetkých cestách zeme. Stanica IV Krížová cesta.
Máriino srdce sa láme, keď vidí, ako jej Syn zomiera na kríži. Táto bolesť vystihuje najväčšiu obetu, obetu lásky, ktorá nič nezadržiava. Panna Mária stojí pevne vo viere. V piatok Bolestnej Panny Márie nadobúda tento obraz zvláštnu silu a pripomína nám, že kresťanská nádej sa rodí na kríži.
Pri Ježišovom kríži stáli jeho matka a sestra jeho matky, Mária Klopasova a Mária Magdaléna. Keď Ježiš videl svoju matku a vedľa nej stojaceho učeníka, ktorého miloval, povedal svojej matke: "Žena, hľa, tvoj syn. Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka! A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Potom, keď Ježiš vedel, že sa všetko skončilo, aby sa naplnilo Písmo, povedal: "Som smädný. A bola tam nádoba plná octu; priviazali mu na yzopovú ratolesť špongiu namočenú v octe a priložili mu ju k ústam. Keď Ježiš prijal ocot, povedal: "Všetko je hotové. Sklonil hlavu a odišiel z mŕtvych (Jn 19, 25 - 30).
Pri pohoršení obety kríža bola prítomná aj Svätá Mária, ktorá so smútkom počúvala Tí, čo išli okolo, sa rúhali, krútili hlavami a volali: "Ty, ktorý búraš Boží chrám a za tri dni ho znovu staviaš, zachráň sa; ak si Boží Syn, zostúp z kríža. Panna Mária počúvala slová svojho Syna a pripojila sa k jeho bolesti: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? Čo mohla urobiť? Spojiť sa s vykupiteľskou láskou svojho Syna, obetovať Otcovi nesmiernu bolesť - ako ostrý meč - ktorá prenikla jeho čisté Srdce.
Mária prijíma Ježišovo mŕtve telo do náručia. Je to chvíľa ticha, hlbokého smútku. Objíma ho s rovnakou láskou, s akou ho prijala pri narodení. V tomto geste je všetka neha matky, ktorá pokračuje v láske aj v smrti.
Teraz, keď stojíme pred tým okamihom Kalvárie, keď Ježiš už zomrel a sláva jeho triumfu sa ešte neprejavila, je to dobrá príležitosť preskúmať naše túžby po kresťanskom živote, po svätosti; reagovať aktom viery na naše slabosti a s dôverou v Božiu moc sa rozhodnúť vložiť lásku do vecí našich dní. Skúsenosť hriechu by nás mala viesť k zármutku, k zrelšiemu a hlbšiemu rozhodnutiu byť verní, skutočne sa stotožniť s Kristom, vytrvať, nech to stojí, čo to stojí, v tom kňazskom poslaní, ktoré zveril všetkým svojim učeníkom bez výnimky, ktoré nás nabáda byť soľou a svetlom sveta (Kristus ide okolo, 96). Je to Kristus, ktorý prechádza, 96
Mária napokon sprevádza svojho Syna k hrobu. Kameň sa zatvorí a zdá sa, že je všetkému koniec. V Máriinom srdci však bije nádej. Vie, že Boh plní svoje sľuby, aj keď teraz je všade ticho a tma.
Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, hoci tajne, zo strachu pred Židmi, požiadal Piláta o povolenie odviezť Ježišovo telo. Pilát mu vyhovel. Išiel teda a odstránil Ježišovo telo. Prišiel aj Nikodém, ten, čo k nemu išiel v noci, a priniesol zmes myrhy a aloe, asi sto libier. Vzali Ježišovo telo a previazali ho plátnom a vonnými látkami, ako mali Židia vo zvyku pochovávať. Na mieste, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, do ktorého ešte nikto nebol pochovaný. Keďže to bola príprava Židov a kvôli blízkosti hrobu, uložili Ježiša tam (Jn 19, 38 - 42).
Prosme teraz Pána, aby nám na záver tohto rozhovoru s ním dal zopakovať so svätým Pavlom, že "víťazíme vďaka tomu, ktorý si nás zamiloval. Preto som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani mocnosti, ani prítomné veci, ani budúce veci, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nikdy nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi".
Meditovať o Sedembolestnej Panne Márii neznamená zastaviť sa pri utrpení, ale objaviť spôsob, ako ho prežiť zmysluplne. Mária nie je vzdialená postava, ale matka, ktorá nás pozná a ktorá zažila ľudské utrpenie. Vo Veľkom týždni sa jej prebodnuté srdce stáva útočiskom pre tých, ktorí prechádzajú skúškami.
Stránka Smútočný piatok je špeciálna príležitosť pre modlitba ruženca Sedembolestnej Panny Márie alebo sa jednoducho pomodliť z hĺbky srdca. Meč, ktorý prebodáva Máriino srdce, sa môže stať svetlom pre naše vlastné rany.
Prežívať Veľký týždeň znamená vstúpiť do tajomstva Božej lásky. A Mária so svojím zraneným, ale viery plným srdcom je najlepším sprievodcom. Jej diskrétna a odvážna prítomnosť na každom kroku Kristovho utrpenia nám pripomína, že bolesť nie je koniec, ale začiatok premeny.
Na tento piatok Bolestnej Panny Márie položme svoje srdcia blízko Máriinho srdca. Počúvajme jej ticho, učme sa z jej sily a nechajme sa jej vierou inšpirovať, aby sme tento Veľký týždeň prežili s novým duchom.
Kvetná nedeľa je ako portikus, ktorý predchádza a disponuje Veľkonočným triduom: "tento prah Veľkého týždňa, tak blízko okamihu, keď sa na Golgote zavŕšilo vykúpenie celého ľudstva, sa mi zdá byť pre vás i pre mňa zvlášť vhodným časom, aby sme uvažovali o tom, akými spôsobmi nás Ježiš, náš Pán, spasil; aby sme kontemplovali o jeho láske - skutočne nevýslovnej - k úbohým tvorom, vytvoreným z hliny zeme". (Svätý Josemaría, Boží priatelia, n. 110.)
Bibliografia:
Obrázky z filmu Vášeň Mel Gibson.
