Kňaz Bartosz Adamski, lekár a profesor na Univerzite Mikuláša Koperníka v poľskej Toruni, hovorí, že duchovná a akademická formácia je nevyhnutná pre mladých kňazov, ako je on, aby dokázali reagovať na požiadavky dnešného sveta.
Toruň je rodiskom Mikuláša Koperníka, kanonika, matematika a astronóma, ktorý je známy predovšetkým ako autor heliocentrickej teórie, ktorá dokázala, že Zem obieha okolo Slnka. Jeho život a vedecký prínos sú jedným z najjasnejších dôkazov hlbokého puta, ktoré v dejinách existovalo medzi vedou a vierou.
Z tejto poľskej diecézy pochádza práve Bartosz AdamskiDoktor teológie z Navarrskej univerzity a v súčasnosti aj profesor na univerzite v Torúne, ktorá nesie meno tohto veľkého katolíckeho vedca.
Poľsko je stále baštou katolicizmu v Európe, ale prejavujú sa v ňom aj známky sekularizácie, najmä medzi mladými ľuďmi, preto kňaz vyzýva na neúnavnú evanjelizáciu. Adamski poukazuje na to, že v Poľsku sa ku katolíckej viere stále hlási približne 90 % obyvateľov, ale z tohto percenta sa len 30 % zúčastňuje na nedeľnej omši, čo je vyššie percento ako v iných európskych krajinách.
"Každý rok pozorujeme, že toto percento klesá. Mladí ľudia sa vo všeobecnosti nezaujímajú o vieru, takže kultúra v Poľsku je z roka na rok sekulárnejšia a protikatolícka," vysvetľuje Bartosz. O tejto situácii rozpráva anekdotu: "Jeden z mojich priateľov kňazov je Španiel, a keď počas prázdnin navštívil našu krajinu, povedal mi, že Poľsko je teraz ako Španielsko pred tridsiatimi rokmi. Takže môžeme očakávať, že v budúcnosti bude mať Cirkev v Poľsku oveľa menej veriacich. Samozrejme, my, poľskí kňazi, sa snažíme tomuto trendu čeliť, a preto evanjelizujeme, katechizujeme a formujeme ľudí i seba samých."
Bartosz Adamski Do kňazského seminára svojej diecézy vstúpil ako devätnásťročný po skončení strednej školy.
"Moja rodina, teda rodičia a starí rodičia, zohrali nezastupiteľnú úlohu pri raste mojej viery. Dali mi potrebné základy pre kresťanstvo, ukázali mi, čo je to čestný život, a naučili ma žiť v pravej láske," vyznáva sa kňaz.
O svojom povolaní ku kňazstvu sám priznáva, že je to skutočné tajomstvo a že "len Boh vie, ako sa to stalo". Priznáva, že nikdy nebol ministrantom ani sa nezúčastňoval na farských skupinách. Jednoducho chodil na svätú omšu v nedeľu a niekedy aj vo všedné dni. Z tohto dôvodu je presvedčený, že jeho povolanie sa v jeho srdci i mysli ukovalo od chvíle, keď prijal sviatosť birmovania. "Odmalička som mal rád filozofiu a hľadal som odpoveď na otázku: ako je usporiadaný svet, a potom na otázku: kto ho usporiadava? Moje hľadanie ma teda priviedlo do veľkého seminára".
Po vysvätení za kňaza ho biskup poslal do Pamplony, aby tam získal doktorát v odbore Dogmatická teológia na Navarrskej univerzite. O tomto období svojho života, ktoré trvalo od roku 2018 do roku 2022 a zahŕňalo celú pandémiu koronavírusu, tento kňaz hovorí, že toto obdobie štúdia bolo pre jeho kňazský život veľmi dôležité. "Prehĺbil som si teologické vedomosti a získal som veľa skúseností z cirkevného života vo veľmi medzinárodnom prostredí," hovorí Bartoš.
Najviac ho zaujala samotná univerzita: "Jej poriadok, bohatá knižnica, dobre pripravení profesori a akademická atmosféra. To všetko vás pozýva k štúdiu." Ďalšou lekciou, ktorú si otec Adamski odniesol z pobytu v Španielsku, je, že ak chcete byť dobrým teológom, musíte veľa čítať, tvrdo pracovať a naučiť sa správnu metodológiu.
Osobitne spomína celosvetovú pandémiu koronavírusu, ktorú musel prežiť v Pamplone. Bolo to komplikované obdobie, ale aj on našiel spôsob, ako sa s ním vyrovnať: "Spomínam si, že v našej rezidencii nám veľmi pomohli stretnutia pri káve, takže som sa mohol porozprávať s bratmi a prežiť čas uzavretia."
V súvislosti s výzvami, ktorým čelia dnešní kňazi, najmä tí mladší, Bartosz Adamski jasne hovorí, že "najdôležitejší je osobný vzťah kňaza s Ježišom Kristom". Preto zdôrazňuje, že "modlitba a duchovná formácia sú kľúčové". Tento posledný bod zdôrazňuje, pretože je presvedčený, že štúdium je pre kňaza základom, aby vedel, aký je Boh, a aby dokázal reagovať na požiadavky dnešného sveta. To všetko pomáha - podľa jeho názoru - získať kňazskú identitu. "Kňaz nemôže zabudnúť na to, kým je," hovorí.
"Ďakujeme vám za vaše modlitby a obety! Vďaka vám môžu kňazi v mnohých krajinách získať dobrú formáciu, a to nielen teologickú, aby mohli lepšie slúžiť Cirkvi na celom svete."
