Napriek svojej mladosti tento kňaz už spravuje farnosť Panny Márie Ružencovej z Fatimy v El Mene. Tu sú duchovné a materiálne potreby naliehavé. Je tiež notárom diecéznej kúrie v Cabimas. Jeho obetavosť je základom na to, aby mohol čeliť týmto výzvam. Na stránke . školenie a vzdelávanie sú pre mladých ľudí v súčasnosti veľmi dôležité.
Humberto Alonso Salas ešte nemá 27 rokov. a je už v prvej línii Katolíckej cirkvi. Ako kňaz nesie učenie Cirkvi všade, kde sa naskytne príležitosť. Plní si svoj detský sen byť misionárom.
Nemusí opustiť svoju vlasť, aby ohlasoval evanjelium medzi ľuďmi, ktorí Boha buď nepoznajú, alebo ho naliehavo potrebujú. Jeho duchovná a pastoračná príprava mu umožňuje plniť tento cieľ. To odráža dôležitosť formácia a vzdelávanie v živote kňaza.
To ďalej odráža dôležitosť vzdelania v živote kňaza.
V tomto rozhovore pre nadáciu CARF venezuelský kňaz hovorí, že hoci jeho krajina bola prevažne katolícka, v posledných desaťročiach došlo k poklesu počtu veriacich. Podľa najnovších štúdií sa za katolíkov stále považuje 67 % Venezuelčanov. Vzostup siekt a evanjelikálnych skupín však naďalej spôsobuje pokles počtu veriacich. Náboženské vzdelávanie obyvateľstva je preto kľúčové na zvrátenie tohto trendu.
Náboženská výchova je základným pilierom, ktorý treba vo Venezuele posilniť. Pomôže to všetkým, ktorí hľadajú vieru a nádej v ťažkých časoch. Príprava mladých ľudí je nevyhnutná na podporu lepšej budúcnosti.
K rozmachu povolaní nepomohla ani zložitá situácia vo Venezuele. Humberto rozpráva svoju skúsenosť: "Sociálnu a hospodársku krízu vo Venezuele cítiť v každej realite, vrátane tej cirkevnej. Keď som bol v prvých rokoch v seminári, zvažoval som možnosť odísť pracovať a pomáhať rodičom".
Formácia viery je veľmi dôležitá v krajine, kde je spiritualita ohrozená. Potrebujeme viac mladých ľudí, ktorí sa venujú náboženskej a duchovnej formácii. Napriek tejto kritickej situácii sociálna pomoc Cirkvi núdznym z roka na rok rastie. "Bola domovom a útočiskom pre mnohých ľudí, ktorí sa cítili osamelí alebo opovrhovaní. Miestom prijatia pre rodičov, ktorí videli svoje deti odchádzať do zahraničia za lepšími príležitosťami. Bola to, ako hovorí pápež František, poľná nemocnica," dodáva tento mladý rehoľník.
Pred vstupom do seminára, Humberto začal študovať grafický dizajn na univerzite. Politická situácia vo Venezuele ho však z bezpečnostných dôvodov prinútila vrátiť sa domov. Táto ťažká udalosť umožnila tomuto mladému mužovi ešte viac sa angažovať vo svojej farnosti a hlbšie prežívať svoju vieru. Jeho rodina bola veľmi veriaca a mnohí kňazi im boli blízki. To mu umožnilo dobre spoznať realitu toho, čo znamená byť kňazom. Formácia, ktorú dostal doma, a kontakt s blízkymi kňazmi boli pre jeho integrálny rozvoj veľmi dôležité.
Bola to dôležitá súčasť teologického vzdelávania kňazov. Takto si na to spomína: "Bližší kontakt s nimi doma, spoznávanie ich ľudskejšej stránky, sedenie s nimi pri stole, počúvanie ich a uvedomenie si, že sú to ľudia ako ja, so slabými a silnými stránkami, malo na mňa veľký vplyv. Položil som si otázku: Prečo nie ja? Boh mi na ňu odpovedal. Vo veľmi mladom veku vstúpil do seminára.
Prvé roky svojej prípravy strávil vo Venezuele, kde ocenil význam vzdelania v jeho živote. V roku 2019 sa jeho biskup rozhodol poslať ho do Pamplony, aby pokračoval vo vzdelávaní v Medzinárodný seminár Bidasoavďaka grantu od nadácie CARF.
"Myslím, že to bol jeden z najväčších darov, ktoré mi Boh dal. Keď mi to biskup povedal, mal som strach, pretože som mal 21 rokov a bolo to prvýkrát, čo som bol tak dlho preč od rodiny. Ale vnímal som to ako príležitosť, ktorú mi dal Boh, aby som sa dobre pripravil, veľa sa naučil a vrátil sa slúžiť svojej Cirkvi v Cabime," hovorí teraz už kňaz vďačný za toto vzdelanie.
Formácia, ktorú absolvoval v Pamplone, obohatila jeho chápanie viery a posilnila ho. To mu umožnilo odovzdávať ju ďalej s nadšením. Táto príprava je svedectvom toho, ako štúdium a zbožnosť môžu ísť ruka v ruke. Okrem toho bolo vzdelávanie v rôznych kultúrach a tradíciách veľmi dôležité pre jeho osobný a duchovný rozvoj. Pomohlo mu to nadviazať kontakt s rôznymi komunitami vo Venezuele. Je nevyhnutné, aby mladí kňazi ako Humberto dostávali neustálu formáciu. To im umožní prispôsobiť sa zmenám a výzvam dnešného sveta a udržať vieru vo svojich komunitách živú.
Príprava a podpora dobrodincov je pre budúcich kňazov kľúčová, aby mohli plniť svoje poslanie. Pomáha im to pokračovať v pomoci komunite a poskytuje im nevyhnutné zdroje na ich vzdelávanie. Na konci akademického roka sa seminaristi zamýšľajú nad dôležitosťou vzdelávania. To im umožnilo rásť vo viere a v oddanosti Cirkvi. Dobrodinci, ktorí podporujú seminaristov, vykonávajú neoceniteľnú prácu. Pomáhajú zlepšovať formáciu budúcich kňazov a zabezpečujú, aby viera vo Venezuele naďalej prekvitala.
Svoju skúsenosť v Pamplone označuje za "moju veľkú školu". To platí pre to, čo zažil na Navarrskej univerzite aj v Bidasoa. Rozpráva anekdotu, ktorá mu ukázala, aký dar dostal. "Keď som bol v seminári vo Venezuele, používali sme knihy vydané Navarrskou univerzitou. Keď som prišiel do Pamplony, videl som, že autormi týchto kníh sú moji profesori. Vďaka tomu som si uvedomil, akú príležitosť mi Boh dáva: aby som sa dobre pripravil, čo najlepšie využil tieto roky a živil sa všetkým, čo potrebujem na službu Cirkvi v mojej krajine.".
V duchovnej rovine Humberto hovorí, že návšteva miest, kde žili a obetovali svoj život mnohí svätí, mu veľmi pomohla posilniť jeho zbožný život. Počas pobytu v Španielsku sa jeho srdca osobitne dotklo jedno miesto a jeden svätec. "V tých rokoch som si zvlášť obľúbil Pannu Máriu Pilarskú, ktorá bola prvou svätyňou, ktorú sme navštívili po príchode do Španielska, a poslednou, ktorú som navštívil pred návratom do Venezuely. Tiež postava svätého Josemaríu, o ktorom som po príchode vedel veľmi málo, ale ktorý mi v tých rokoch ako dobrý priateľ pomohol čeliť mnohým ťažkostiam.
Napriek krátkej praxi, keďže bol vysvätený v decembri 2023, Humberto jasne hovorí, že dnešný kňaz potrebuje byť predovšetkým kňazom, "Vedieť o sebe, že potrebujeme Boha a druhého".. Podľa neho "v kňazskom živote nemôžeme ísť sami, potrebujeme, aby nás sprevádzali priatelia, bratia, duchovný vodca. Musíme vyjsť zo seba a spoliehať sa na druhých". Uvedomuje si tiež dôležitosť dobrej priebežnej formácie a potrebu živiť sa skúsenosťami iných.
"Žiadna výzva nie je ťažká, ak máte ľudí, ktorí vám ju pomôžu zvládnuť. Žiadne nebezpečenstvo vám nemôže ublížiť, ak je váš duchovný život posilnený," dodáva.
Na záver otec Humberto osobitne spomína na dobrodincov Nadácie CARF. "S radosťou si spomínam na chvíle, keď ste nás sprevádzali v službe, ktorú sme prijímali počas našej formácie. Aj keď sme nemali okolo seba rodinu, vy ste svojou prítomnosťou vypĺňali tieto prázdne miesta. Ďakujeme vám, že ste boli našou rodinou!
Tento mladý kňaz tiež zdôrazňuje, ako sa v seminári tešili na koniec akademického roka. Bola to príležitosť stráviť nejaký čas s dobrodincami CARF a odovzdať im, hoci len trochu, to, koľko pre nás robia. Aj tento mladý kňaz zdôrazňuje, ako sa seminár tešil na koniec akademického roka. Bola to príležitosť stráviť nejaký kvalitný čas s dobrodincami a vrátiť, hoci len trochu, to, koľko pre nás robia.
Otec Humberto má na pamäti dobrodincov vďaka prípad posvätných nádob ktorú mu udelila Rada pre sociálne aktivity nadácie CARF. Neustále ho využíva. "Keď navštevujem vidiecke komunity svojej farnosti a beriem si so sebou kufrík so svätými nádobami, ktorý mi darovali, keď som prišiel z Pamplony, nemôžem na ne veľmi nemyslieť a pri svätej omši sa prihovárať na ich úmysly. Nech Boh naďalej hojne požehnáva váš život a prácu, ktorú vykonávate pre seminaristov a kňazov na celom svete. Bez vás by to nebolo možné," uzatvára.
